Vášňou Miloša Greisela z obce Hnilčík (okres Spišská Nová Ves) je fotografovanie. Dve desiatky rokov sa venuje dokumentovaniu banských priestorov. Výsledky svojej záľuby prezentoval na výstavách doma aj v zahraničí. Baníctvo na Spiši patrilo v minulosti medzi najrozšírenejšie odvetvie.
SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Greisel doposiaľ navštívil okolo 80 banských štôlní v spišskom regióne. My vám prinesieme v tejto rubrike zábery najzaujímavejších baní Spiša.
Dedičná štôlňa Jozef sprístupňovala juhovýchodnú časť Gelnickej žily až po úroveň okolo 100 m západnejšie od šachty Katarína.
V úvodnej časti bola razená ako prekop, po nafáraní ložiska ako smerno-sledná chodba.
Celková dĺžka dosiahla okolo 1 700 m. Ako pomerne rozsiahle banské dielo ho uvádza už správa smolníckeho banského inšpektorátu z roku 1765.
Štôlňa Jozef v Gelnici
„Podľa ústneho podania bola prepojená s 21. hlbinným slovineckým obzorom, čiže s dedičnou štôlňou Ladislav. Z historických máp a archívnych údajov je zrejmé, že jej existencia musí siahať pred 18. storočie, z ktorého máme o nej množstvo informácií. Ako dedičná štôlňa slúžila viacerým ťažiarstvam. V roku 1740 patrí medzi veľmi výnosné bane, ktoré získal erár (rakúska cisárska administratíva cez dvorskú komoru) v Gelnici spolu so štôlňou Svätej trojice a štôlňou Terézia. Aj v roku 1847 je uvádzaná medzi najvýznamnejšími baňami v Gelnici spolu so šachtou Šimon (Simoni), Mokré pole (Nassfeld) a Katarína na Gelnickej žile,“ vysvetlil bývalý geológ, v súčasnosti na dôchodku, Marián Jančura, ktorý sa v zaoberá históriou banských štôlní.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
