Na jeseň v roku 1964 začala v Spišských Vlachoch, okres Spišská Nová Ves, fungovať meteorologická stanica Slovenského hydrometeorologického ústavu. Stanica si v tomto roku pripomína polstoročie svojho fungovania. Merania sú výsledkom dlhoročnej práce rodín Pavlíkovej a Dzurovej zo Spišských Vlách.
SPIŠSKÉ VLACHY. Skúšobná poľnohospodárska stanica v Spišských Vlachoch (ÚKSUP) pre zhodnotenie úrody, ich kvality, výskytu chorôb, škodcov a vplyvu na prezimovanie odrôd plodín pestovaných v tejto oblasti, potrebovala údaje o počasí.
Slovenský hydrometeorologický ústav SHMÚ v Bratislave preto na tomto mieste vytvoril jednu z meracích staníc na Slovensku.
Obetavá i zaujímavá práca
Eugen Pavlík sa na túto úlohu podujal. Až do roku 1989, dlhých 25 rokov, robil merania spolu so svojou manželkou Máriou.
Po nich meraciu štafetu prevzala na desať rokov jeho švagriná Gabriela Dzurová spolu s manželom Petrom.
Od roku 1999 až doteraz merania trikrát do dňa robí Eugenov syn Samuel s manželkou Bibiánou.
Prvé tri roky bola meracia stanica v Dobrej Voli. Trikrát do dňa, vždy v tom istom čase, bolo potrebné ísť do stanice a zaznamenať údaje.
„Časovo to bolo náročné. Chodil som tri kilometre od mesta motorkou, bicyklom, ale aj pešo. Pomáhali mi však aj miestni ľudia, najmä pri večerných meraniach. Bolo jedno, či je zima, či leto. Zlepšilo sa to, keď sa stanica presťahovala do záhrady môjho svokra, neskôr bola u nás vo dvore a teraz je zhruba 300 metrov od nášho domu,“ povedal E. Pavlik.
Obavy z tikajúceho balíka
„Pamätám si, raz bola taká silná búrka, že blesky len tak metali. No musela som ísť a urobiť pravidelné merania. Búrka, nebúrka. Alebo keď mrzlo, mínus dvadsať stupňov. Merať, pásky vymieňať, či bol, alebo nebol sneh. Bolo to náročné, ale zaujímavé. Keď sa meteostanica presťahovala na súčasné miesto, namontovali tu aj prístroj na meranie vetra. Ľudia vtedy hovorili, že odkedy tu prístroj je, v Spišských Vlachoch už aj vietor začal fúkať,“ zaspomínala Gabriela.
S meraniami sa jej spája veľa spomienok, medzi nimi nechýbajú úsmevné. Ako tá s „poplachom“ na pošte.
„Raz sa nám pokazil jeden z meracích prístrojov, tak som požiadala o nový. Posielali mi ho poštou. Na druhý deň mi volali z pošty, že mi prišiel nejaký tikajúci balík. Pýtali sa ma, tak trocha s obavami, či niečo také čakám. Ubezpečila som ich, že sa nemusia obávať, že je to v poriadku a že si po balík ihneď prídem,“ prezradila s úsmevom G. Dzurová.
Merania trikrát za deň
Ostatných 15 rokov sú merania a pozorovania v rukách Samuela Pavlíka a jeho manželky Bibiány. V porovnaní so začiatkami stanice sa počet meraní zvýšil. Každé meranie je aspoň polhodinovou záležitosťou, trikrát do dňa.
„Keby ma to nebavilo, tak to nerobím už toľké roky. Je to zaujímavá práca. Denne namerané veličiny sa podľa kľúča spracúvajú do telegramu a odosielajú telefonicky do Bratislavy. Týždenné i mesačné výkazy posielam do Košíc aj do Bratislavy. Súčasťou práce je nielen meranie, ale aj údržba stanice. Spišské Vlachy sa po Oravskej Lesnej zvyknú označovať za najchladnejšie miesto na Slovensku. Pamätám si, ako sme v jednom augustovom týždni namerali prízemný mráz a v druhom extrémne vysoké teploty. Spišské Vlachy sú špecifické tým, že sú tu rýchle výkyvy počasia. Rýchlo sa ochladí, no rýchlo sa tu vie aj otepliť,“ zdôraznil Samuel.
Zaujímavosti
Pokles zrážok, vzostup teplôt
Meranie teploty vzduchu počas dňa, maximálna denná teplota, prízemná teplota, teplota pôdy v jednotlivých hĺbkach, vlhkosť vzduchu, smer a rýchlosť vetra, oblačnosť, hmla, rosa, búrky, námraza, inovať, slnečný svit, meranie dažďových i snehových zrážok, výpar vody, stav vody. To všetko v stanici zmerajú, zmapujú. Pomáhajú im pritom prístroje ako termograf, hygrograf, anemograf, ombrograf a heliograf.
Päťdesiatročné záznamy sú cenným zdrojom informácií.
„Z 50–ročných záznamov vyplýva, že priemerná ročná teplota pre túto oblasť sa zvýšila zo 6,8 stupňa na 7,2 stupňov Celzia, čo je znakom otepľovania. Priemerné množstvo zrážok za rok pokleslo zo 620 mm na 614 mm. Z prehľadu a porovnania mesačných zrážok vieme, že došlo k poklesu zrážok v zimných mesiacoch a nárastu v letných. Napr. v roku 1999 bolo 195 dní so zrážkami, čo bolo najviac za posledných 50 rokov alebo v roku 1996 bolo 120 dní so snehom, rovnako najviac za sledované obdobie. Merania priniesli veľa takýchto zaujímavostí,“ priblížil Eugen Pavlik.
šim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
