NÁLEPKOVO. Možno aj preto deviataci zo základných škôl v Gelnickom okrese dopadli najhoršie v rámci Slovenska v testovaní vedomostí zo slovenského jazyka a matematiky.
Korzár navštívil Základnú školu v Nálepkove, kde až 75 percent žiakov je práve z rómskeho etnika.
Daniela, Anežka a František sú deviataci, majú už 16 rokov, pretože so školskou dochádzkou začínali už v nultom ročníku.
Sedíme s nimi v triede, kde dominuje nástenka o ochrane prírody. Pýtame sa ich, či rozumejú výrazom, ako – ochrana prírody zušľachťuje. Pri takom málo frekventovanom výraze, akým je slovo zušľachťuje, krútia hlavami, že nerozumejú.
Alebo výraz – sebectvo je nežiaduce. Ani pomenovaniu sebec nerozumejú. Anežka skúša a tipuje, že ide o drzého človeka.
Všetci traja svorne tvrdia, že doma výlučne komunikujú rómsky, tento jazyk je pre nich prirodzený, slovenčina sa im zdá byť ťažká.
Slovenčina ako cudzí jazyk
Riaditeľku nálepkovskej školy Bibianu Krajníkovú najhoršie výsledky v Gelnickom okrese vôbec neprekvapili.
„Okrem Margecian či Veľkého Folkmaru je v každej škole v okrese bohaté zastúpenie rómskych detí. Prichádzajú do nultého či prvého ročníka a nemajú absolútne žiadnu slovnú zásobu, čo sa týka slovenského jazyka. Naopak, učiteľky musia ovládať niektoré rómske slová, ak chcú, aby vzdelávanie napredovalo. Tieto deti aj v deviatom ročníku vnímajú slovenčinu ako cudzí jazyk, stále im v hlave funguje prekladací mechanizmus. Situácia sa dá zmeniť iba tak, že tieto deti by sa slovenský jazyk učili metodikou cudzieho jazyka a tak by sa následne aj testovali,“ vysvetlila B. Krajníková.
Zdá sa však, že ani nulté ročníky tento problém neriešia, preto priamo v rómskej osade v Nálepkove zriadil aj materskú školu, kde dbajú na to, aby sa deti učili po slovensky.
Okrem toho, že chýba slovná zásoba, deti nevedia ani držať ceruzu v ruke. Učiteľky preto museli vymyslieť fígeľ.
Deťom spolu s ceruzou dajú do dlane aj gumu, aby mali v malej rúčke väčšiu váhu, a preto ceruzu nepustia z ruky.
Situáciu poznajú
Situáciu v Gelnickom okrese poznajú aj tí, ktorí testy hodnotili.
Riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní SR Romana Kanovská uviedla: „Najúspešnejší v teste boli žiaci z okresu Kysucké Nové Mesto, kde dosiahli 74-percentnú úspešnosť, najmenej úspešní boli žiaci z okresu Gelnica. Rozdiel medzi týmito dvoma okresmi bol viac ako 17 percent. Gelnický okres dosahuje slabé výsledky pravidelne, je zjavné, že socioekonomické podmienky, takisto množstvo žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, priam predurčujú tento okres k problémom. Týmto školám by mala byť venovaná výraznejšia pozornosť, možno nielen z pohľadu školstva, ale komplexne.“
Intenzívnejšia podpora vzdelávania
Korzár oslovil aj Ministerstvo školstva s otázkou, ako by sa tento problém dal riešiť.
Dostali sme túto odpoveď: „Ministerstvo môže ovplyvniť situáciu intenzívnejšou podporou vzdelávania v základných a špeciálnych základných školách, a to prostredníctvom príspevku na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. V roku 2013 je to 100 eur na žiaka. Celkovo ide o 64 744 žiakov.“
Okrem toho v tomto roku ministerstvo vyhlásilo výzvu na rozvojový projekt vo výške 52 500 eur.
Hlavným cieľom je motivovať takéto deti k vzdelávaniu a zabezpečiť pre nich rovnosť príležitostí v praxi.
Testovania sa zúčastnilo 42-tisíc žiakov, zapojilo sa 1 443 základných škôl.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
