Cestujúci mali šťastie, rušeň narazil do prázdneho vagóna

Vyšetrovatelia musia zistiť, či šlo skutočne o test elektrodynamickej brzdy, a prečo nepomohlo brzdenie klasickým spôsobom.

SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Zrážka rušňa a osobného vlaku, pri ktorej zomreli vo štvrtok na stanici v Spišskej Novej Vsi traja ľudia a približne dvadsať ďalších sa zranilo, nemala ešte tragickejšie následky len vďaka náhode. Medzi cestujúcimi v osobnom vlaku neprišiel nikto o život vďaka tomu, že rušeň narazil do prázdneho vagóna.

"Bol to takzvaný správkový vagón. Mal poruchu, len sme ho presúvali do domovskej stanice, preto bol uzamknutý, a tak v ňom neboli ľudia," povedal hovorca Železničnej spoločnosti Miloš Čikovský. Všetky zranenia, ktoré utrpeli cestujúci, tak boli našťastie spôsobené len prudkým pohybom vlaku po náraze, nie samotnou demoláciou vagóna po náraze rušňa.

Všetky obete nešťastia a aj ťažko zranený, ktorý bojuje o život, boli v prednej časti rušňa. Ďalší dvaja pracovníci externej firmy z Dubnice Nad Váhom boli v zadnej časti rušňa. Vyskočili z neho až po náraze, aj ich zranenia sú spôsobené len prudkou zmenou pohybu rušňa. Pôvodná informácia, že si zachránili život skokom ešte pred haváriou, bola nepravdivá.

autor: Jaroslav Balta

VIDEO

Želežničné nešťastie v Spišskej Novej Vsi

Vo vašom prehliadači chýba
flash player, ktorý treba k prehratiu videa
kliknite a nainštalujte si ho

Spustiť len audio | Ďalšie videá nájdete na tv.sme.sk.

Treba zistiť, čo sa testovalo

Príčiny nehody vyšetruje polícia, ktorá si už z rušňa zobrala aj jeho čiernu skrinku. Jednou z otázok, ktorú budú musieť vyšetrovatelia riešiť, je, čo vlastne rušeň v stanici robil. Prvé informácie hovoria o tom, že rušeň štátnych nákladných železníc Cargo Slovakia vyšiel z depa, aby skúšal takzvané elektrodynamické brzdy.

Na trať mimo stanice rušeň ísť neplánoval, nemal na to potrebné povolenia. Tie sa vydávajú vopred, podmienkou vstupu na trať je aj platba za použitie dopravnej cesty, ktorú spravujú Železnice Slovenskej republiky. Rušeň tak mohol sprievodca vpustiť z depa na stanicu len v režime takzvaného posunu. Ten sa používa vtedy, keď rušeň radí vozne.

Najrýchlejšie štyridsiatkou

Maximálna povolená rýchlosť v režime posunu je 40 kilometrov za hodinu. Na skúšku elektrodynamickej brzdy, ktorá sa spomína ako dôvod výjazdu rušňa, sú zväčša potrebné vyššie rýchlosti. Pri pohybe rušňa pomalšom ako 37 km/h sa totiž elektrodynamická brzda automaticky vypína a aktivujú sa klasické brzdiace mechanizmy.

Medzi železničiarmi sa najčastejšie spomína ako dôvod nehody porucha rušňa, ktorý namiesto brzdenia spočiatku naberal na výkone a klasické brzdenie už nedokázalo rušeň načas zastaviť.

Bežné brzdy mal rušeň zrejme v poriadku, čo dokazuje fakt, že po štvrtkovom výjazde z depa ich minimálne dvakrát použil. Vyžadoval si to totiž manéver, ktorým sa rušeň dostal z depa na koľaj, ktorá sa mu napokon stala tragickou.